Na Bratislavskom hrade sú najvzácnejšie nálezy z Veľkej Moravy

Bratislava 6. augusta (TASR) – Najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia Veľkej Moravy možno spoznať v expozícii na Bratislavskom hrade. Štátny útvar, ktorý v 9. storočí existoval na území dnešnej strednej Európy, dokumentuje medzinárodná putovná výstava Veľká Morava a počiatky kresťanstva. Je realizovaná s podporou ministerstiev kultúry ČR a SR.

"Tento projekt českej strany je doteraz najväčšia prezentácia histórie a života z obdobia Veľkej Moravy. Po Brne a Prahe je u nás a zároveň sme prvýkrát verejnosti sprístupnili aj archeologické nálezy pod hradom," na dnešnej tlačovej konferencii uviedol Branislav Panis, riaditeľ Historického múzea Slovenského národného múzea (SNM), ktoré výstavu organizuje.

Aj riaditeľ Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne Pavel Kouřil potvrdil výnimočnosť tejto výstavy. "V roku 1963 bola prvá výstava o Veľkej Morave a vzbudila veľkú pozornosť aj v európskych mestách. Predstavila prvý štátny útvar v strednej Európe. Odvtedy sme získali množstvo nových zásadných objavov, preto sme pripravili túto expozíciu," zdôvodnil Pavel Kouřil, ktorý s Ludkom Galuškom (riaditeľ Centra slovanskej archeologie Moravského zemského múzea Brno) je autorom výstavy.

"V takomto množstve a kvalite sme výstavu o Veľkej Morave ešte nevideli. Má vysokú hodnotu aj z muzeálneho hľadiska," dodal Luděk Galuška.

Mnohé predmety z archeologických výskumov sú národnými kultúrnymi pamiatkami a väčšia časť z nich nebola dosiaľ nikdy vystavená. V suteréne hradu je takmer 1400 vzácnych archeologických nálezov zapožičaných z 30 inštitúcií z Čiech, Moravy, Slovenska, Rakúska a Poľska. Medzi nimi sú rozsiahle súbory trezorových honosných veľkomoravských strieborných a zlatých šperkov – náušníc, gombíkov, náhrdelníkov, prsteňov. Tiež vojenská výstroj a výzbroj (meče, ostrohy, sekery) či umelecky a remeselne spracované predmety z kostí a parohu, akými sú hracie žetóny. Medzi najunikátnejšie artefakty zo slovenského územia patrí poklad byzantského kupca, ktorý 7. mája 1937 našiel roľník Ján Štimel.

Nálezy obohacujú modely vybraných veľkomoravských kostolov a objektov (Modrá pri Velehrade, Uherské Hradiště – Sady, Břeclav – Pohansko, Mikulčice), ktoré vychádzajú z najnovších vedeckých poznatkov a sú zhotovené unikátnou technológiou živicových odliatkov. Atraktívne sú 3D vizualizácie predmetov z drahých kovov i kostených a železných predmetov. Súčasťou expozície je veľkoformátová projekcia idealizovaných rekonštrukcií sakrálnych stavieb, ktorých pozostatky sú predstavené aj zábermi z leteckej perspektívy.

Podzemná expozícia je koncipovaná v puristickom zladení modernej architektúry a nadčasového dizajnu, s originálnymi vnútornými aranžérskymi prvkami. Je členená do šiestich celkov podľa rokov, ale sú tiež rozdelené tematicky a každý je odlíšený vizuálne s vlastným hudobným podkreslením pre umocnenie dojmu z prezentovanej témy. Texty informujú o osídlení Slovanov od 6. storočia, sťahovaní národov, Samovej ríši, pohrebnom rituáli v ranom stredoveku, pôsobení Avarov a vzniku Veľkej Moravy.

Súčasťou výstavy je inštalovaná interaktívna miestnosť. V nej sú repliky predmetov, komiks približujúci archeológiu a život na Veľkej Morave či dotykové obrazovky s tematickým programom. Je tam i bádateľský list Môj denník z cesty po Veľkej Morave. Súčasťou výstavy je vyše 500-stranový katalóg, predaj replík veľkomoravských šperkov a možnosť razby vlastnej mince. Ponukou pre školy sú vzdelávacie programy a budú aj lektorské prehliadky pre verejnosť.

Výstava potrvá do 1. novembra.